Choď na obsah Choď na menu
 


SVALOVÁ DYSBALANCIA

 

Držanie tela je vzájomná poloha končatín, trupu a hlavy, ktorú človek zaberá v danej polohe, alebo pri pohybe v určitom čase. Je to vlastne pohybový návyk, ktorý sa formuje a zdokonaľuje. Správne držanie tela je dynamický pojem, ktorý v sebe nezahrňuje len vzájomné vzťahy jednotlivých častí tela v stoji, ale tiež správne využívanie svalstva v kľude i v pohybových väzbách uvádzať do činnosti len svaly nutné pre pohyb, regulovať ich napätie i uvoľnenie v súlade s funkčnými, zdravotnými a estetickými požiadavkami. Nie každé vzpriamené držanie tela je automaticky správne. Správne znamená optimálny stav dynamickej rovnováhy funkcií pohybového a podporného aparátu v priamom vzťahu k dobrej činnosti vnútorných orgánov a nervového systému. Držaním tela sa obvykle rozumie priestorové usporiadanie jednotlivých segmentov (častí) tela pri náročných posturálnych polohách a pohyboch. „Správne“ presnejšie povedané individuálne optimálne  vzpriamené držanie tela je charakterizované postojom, pri ktorom sú jednotlivé  články tela v optimálnom postavení vzhľadom k udržaniu rovnováhy a minimálnemu zapojeniu posturálnych (antigravitačných) svalov, pri zachovaní funkcií jednotlivých orgánov a sústav tela. Najčastejšou vadou v držaní tela býva narušená rovnováha svalového napätia zabezpečujúca fyziologicky správne postavenie  chrbtice a panvy. Poruchy svalovej rovnováhy vznikajú preto, lebo posturálne (statické) svaly, udržujúce panvu vo vzpriamenej polohe, strácajú dlhodobou statickou prácou pružnosť a skracujú sa. Naopak  fázické (kinetické) svaly, ktorých úlohou je pohyb a náročná koordinačná  činnosť, majú pri nečinnosti tendenciu ochabovať. Pri nevhodnej fyzickej aktivite alebo nesprávnom vykonávaní cvikov dochádza k poruchám vo vzájomnej súhre medzi posturálnou a fázickou zložkou svalu. Vzniknutý  nepomer je príčinou rozvoja svalovej dysbalancie a vzniku odchýlok v správnom držaní tela.

Tento stav môže spôsobovať tak nedostatočná pohybová aktivita, ako i len jednostranné zaťažovanie niektorých svalových skupín. Preto sa svalová dysbalancia  často vyskytuje i medzi športovcami. Následky svalovej dybalancie sú nepriaznivé  – bolestivé zmeny v kĺbnych spojeniach (najmä na chrbtici) tzv. blokády, alebo pohyby presahujúce fyziologickú kapacitu tzv. hypermobilita. 

 

Svalová nerovnováha (dysbalancia)

Svalová nerovnováha vzniká jednostranným zaťažovaním organizmu, a to už pri športovom tréningu alebo vplyvom jednostranného neprimeraného spôsobu života. V športe sa môže stať svalová nerovnováha i limitujúcim faktorom k dosahovaniu potrebných výkonov. Svalová nerovnováha (dysbalancia) sa vytvára najčastejšie medzi svalmi posturálnymi, ktoré majú tendenciu skracovať sa a medzi svalmi fázickými, ktoré  ľahko podliehajú oslabovaniu a hypotónii. Svalovú nerovnováhu môžu vyvolávať aj hyperaktívne svalové skupiny silne zaťažované pri cvičení vo vzťahu k hypoaktívnym svalom, zaťažovaným podstatne menej. Skrátený posturálny sval pôsobí tlmivo na sval oslabený, ktorý nemôže primerane reagovať ani na cielený posilňovací tréning. Takto môžu vznikať drobné zmeny aj v statických pomeroch, na základe ktorých sa nefyziologicky zaťažujú jednotlivé šľachy i kĺby a odrazí sa to na ich štrukturálnej prestavbe, ktorá môže smerovať k degeneratívnym zmenám. Svalová nerovnováha môže podporovať zraniteľnosť postihnutých štruktúr. Zdá sa, že najmä nesymetrické pohybové celky vykonávané pri niektorých športoch môžu rozvoj svalovej nerovnováhy podporovať.                                                                        

Hlavný podiel na správnom držaní tela a správnom postavení jednotlivých segmentov a svalovej dysbalancii majú posturálne a fázické svaly.

 

Posturálne svaly (statické - stabilizačné):  

zaisťujú stabilnú polohu tela v priestore k zemskej príťažlivosti, udržiavajú vzpriamené držanie tela.  Často u nich dochádza ku skráteniu, je potrebné ich preťahovať a zmenšovať ich svalové napätie.

 

Fázické svaly (dynamické – pohybové):

zaisťujú pohyb vrátane jeho jemnej koordinácie. Majú tendenciu ochabovať, preto je potrebné ich posilňovať.

Tieto dva typy svalov tvoria  dva subsystémy s odlišnými funkčnými vlastnosťami:

 

1.Tonický systém

Systém tonických svalov umožňuje dlhotrvajúce svalové výkony s pomalým nástupom únavy.

 

2. Kinetický systém

Systém fázických svalov umožňuje nárazové svalové výkony s rýchlym nástupom i priebehom únavy.      

V súhre oboch svalových skupín má prevahu posturálne svalstvo. Hneď ako sa skráti posturálny sval, na základe reflexných vzťahov medzi svalmi, utlmí sa aj činnosť fázických svalov. Aj tá najmenšia snaha posilniť oslabené svalstvo nemá  dopad na zlepšenie funkcie svalu, ale naopak na prehĺbenie svalovej nerovnováhy.

Skrátený sval má zvýšený svalový tonus a v svalovom reťazci býva dominantný. Pri všetkých pohyboch je často aktivovaný, a tým vlastne posilňovaný. To vedie k výraznému preťažovaniu v celej oblasti. Skrátený sval tiež na základe tzv. recipročnej inhibície indukuje útlm vo svojich antagonistoch. Tí reagujú znížením svalového tonusu, znížením svalovej sily, ochabnutím a zmenou postavenia v stereotype.

 

Tieto  prejavy sú charakteristické pre nasledujúce oblasti tela:                

oblasť krku a horná časť trupu, oblasť drieku, oblasť panvy a bedrového kĺbu a oblasť dolných končatín. 

V praxi sa najčastejšie stretávame so svalovými dysbalanciami v týchto oblastiach tela:

 

Horný skrížený syndróm   

Oblasť krku  - Svalovú nerovnováhu v tejto oblasti spôsobuje nepomer medzi ohýbačmi hlavy a krku na  prednej strane krčnej chrbtici a hlbokými šijovými svalmi na zadnej strane. Svalovú nerovnováhu ďalej zvyšujú skrátené horné časti svalu trapézového. To vedie k zväčšovaniu prehnutia v krčnej chrbtici a k predsunu hlavy – zväčšenie krčnej lordózy. Veľmi  často sprevádzaná bolesťami v oblasti krčnej chrbtici.

 

Horná časť trupu

V hornej časti trupu sa svalová dysbalancia prejavuje skrátenými prsnými a ochabnutými  chrbtovými svalmi (dolná a stredná  časť svalu trapézového, dolné  časti svalov medzilopatkových a pílovitého svalu). Vznik tzv. guľatého chrbta, zväčšenie hrudnej kyfózy. 

 

Dolný skrížený syndróm (oblasť drieku)

Pri nedostatočnej fixácii a stabilizácii panvy pri pohybe, dochádza k aktivácii (preťažovaniu) tonických svalov v oblasti drieku (štvorhranný sval driekový, vzpriamovače trupu v oblasti drieku), ktoré sa postupne skracujú a naberajú prevahu nad fázickymi svalmi. 

 

Oblasť pánvy a bedrového kĺbu

Sval bedrodriekovostehenný, napínač stehennej provázky, priamy sval stehenný s tendenciou ku skracovaniu zaisťujú ohýbanie v bedrovom kĺbe a na druhej strane svaly brušné a sedacie so sklonom k ochabovaniu zaisťujú natiahnutie v bedrovom kĺbe. Brušné svaly sú v tejto oblasti dôležitou svalovou skupinou, ktorá v prípade ochabnutia neplní plnohodnotne funkciu opory drieku.  Vzniknutá nerovnováha ovplyvňuje panvový sklon, čo vedie k zväčšovaniu driekovej lordózy a následným bolestiam v driekovej oblasti. 

 

Poruchy svalovej dysbalancie vedú k funkčným poruchám pohybového systému, taktiež ku zmenám zakrivenia chrbtice a obmedzeniu rozsahu pohybov v kĺboch.

 
 
 
 

maros-majoros---regeneracne-centrum-tvojdobrypocit--3-.jpg

 

 

Som tu pre Vás každý deň (7 dní v týždni). Zavolajte a dohodnite si termín.

 

Mobil: 0948 495 264                                                                            

E-mail: tvojdobrypocit@gmail.com

 
 

 

Portrét


Jazyky

SlovenčinaEnglishMagyar

Posledné fotografie


Facebook

Kontakt

Maroš Majoroš

ADRESA:

Regeneračné centrum TvojDobrýPocit
Nám. A. H. Škultétyho 736/5
2. poschodie
Veľký Krtíš
99001
(pri pošte)
Každý deň, od pondelka do nedele
8:00 - 20:00
Vrátane štátnych sviatkov na telefonickú objednávku.



Zavolajte a dohodnite si termín:

0948 495 264

tvojdobrypocit@gmail.com

...........................

STAROSTLIVOSŤ O VAŠU CHRBTICU

Facebook


Mail list



Archív

Kalendár
<< júl >>
<< 2017 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31            


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 283528
Mesiac: 1638
Deň: 61